Mgr. Tatiana Chavalková Badurová
Katedra filosofie, FHS UK Praha
Keď Derrida vo svojej eseji Donner la mort premýšľa Abrahámovu obeť Izáka, jeho počiatočné skúmanie pojmu daru a obete sa postupne presúva až k tematizácii profánneho a posvätného. V dialógu s Patočkovou analýzou náboženstva, ktorú stavia na vymedzení orgiastického, platónskeho a kresťanského mystéria, sa Derrida v poslednej inštancii zaoberá možnosťami vzťahovania sa človeka k posvätnému, k veciam božským, k úplne a nekonečne Druhému (tout autre infini). Ako však odpovedať na absolútne Druhého, na jeho prítomnosť či volanie? Pre Derridu je jedinou adekvátnou odpoveďou obeť, ktorá je prostá akýchkoľvek recipročných očakávaní, symetrie, kalkulu a vôbec možnosti mediácie, totiž rozumu samotného. Príkladom je Abrahámov skok do viery. V príspevku sa budem venovať nielen Derridovej analýze priepasti, ktorá nevyhnutne oddeľuje náboženské mystérium od ľudského sveta a ktorú je možné preklenúť výlučne skokom do viery, ale tiež ponúknem samostatnú interpretáciu neadekvátnej odpovedi, ktorej sa už Derrida nevenuje. Budem sa teda zaoberať situáciou, kedy sa človek snaží k božskému pristupovať ľudsky, príliš ľudsky; ako príklad nám poslúži dynamika medzi Penteom a Dionýzom z Euripidových Bakchantiek.
Kľúčové slová: Derrida, Patočka, dekonštrukcia, posvätné, profánne, tajomstvo, mystérium, dar smrti, skok do viery, dar, obeť, odpoveď, zodpovednosť, druhý, exces, orgiazmus, démonizmus, kresťanstvo
Referencie
- Derrida, J. (1999). Donner la mort. Paris, Galilée.
- Derrida, J. (1991). Donner le temps. Paris, Galilée.
- Derrida, J. (2003). Víra a vědění. Praha, Mladá fronta.
- Patočka, J. (1990). Je technická civilizace úpadková, a proč? In: Kacířské eseje o filosofii dějin. Praha, Academia, s. 105–126.