Mgr. Tomáš Gašpar
Katedra filozofie a aplikovanej filozofie, FF UCM v Trnave
Jedným z charakteristických cieľov diskusie o biotechnologickom vylepšovaní morálky je vytýčiť požadované morálne schopnosti, ktorých modifikácia by predstavovala morálne zlepšenie. V diskusii nájdeme rôzne dispozície, ktoré jednotliví autori považujú za morálne významné. V prípade prominentných predstaviteľov morálneho biotechnologického vylepšovania I. Perssona a J. Savulescua (2008) sa jedná o schopnosť empatie alebo altruizmu a zmysel pre spravodlivosť. Iní autori uvažujú napríklad o zmiernení takzvaných proti-morálnych emócií, akými sú impulzívna agresia a rasistické prejavy (Douglas, 2008), ale uvažuje sa aj o posilnení environmentálnych cností (Kirkham & Letheby, 2024). Jednotlivé návrhy však často priveľmi automaticky predpokladajú, že náš mozog je „sídlom morálky“, a preto aj modifikácia na tejto biologickej úrovni umožňuje vylepšenie v oblasti morálky. Na to, aby bolo možné morálne schopnosti vylepšiť pomocou biotechnológií, je potrebné ukázať, že dané morálne dispozície alebo cnosti majú biologický základ.
Cieľom tohto príspevku je preskúmať samotný predpoklad možnosti morálneho biotechnologického vylepšovania. V akom zmysle a do akej miery môžeme morálku považovať za výsledok evolučného procesu, a teda za biologicky podmienenú? Akým spôsobom sú napríklad altruizmus a zmysel pre spravodlivosť ukotvené v našej biologickej výbave? Aké dôsledky z toho potom vyplývajú pre morálne biotechnologické vylepšovanie? Nevyhnutne je potrebné stanoviť, ktoré z morálnych dispozícií sú skutočne v zábere biotechnologickej modifikácie, a ktoré sú viac produktom kultúry. Morálne schopnosti, ktoré sú formované výhradne vzdelávaním a sociálnou interakciou v zásade nemôžu byť vylepšené pomocou žiadnej biotechnológie.
Na posúdenie evolučného pôvodu morálky a biologického ukotvenia navrhovaných morálnych dispozícií zavedieme do diskusie perspektívu morálnej psychológie (Doris, 2010; Sinnott-Armstrong, 2007), ktorá prepája filozofickú rovinu uvažovania o morálke s poznatkami experimentálnych a empirických vied, akými sú psychológia či neurovedy.
Klíčová slova: vylepšovanie človeka (human enhancement), morálne dispozície, morálna psychológia, biologická podmienenosť
Reference:
- Doris, J. M. (2010). The Moral Psychology Handbook. Oxford University Press. ISBN: 978-0-19-
958214-3. - Douglas, T. (2008). Moral Enhancement. Journal of Applied Philosophy, 25(3). doi: 10.1111/j.1468-
5930.2008.00412.x. - Kirkham N. & Letheby Ch. (2024). Psychadelics and environmental virtues. Philosophical Psychology
37(2) 371-395. doi: 10.1080/09515089.2022.2057290. - Persson, I. & Savulescu J. (2008). The Perils of Cognitive Enhancement and the Urgent Imperative to
Enhance Moral Character of Humanity. Journal of Applied Philosophy, 25(3). doi: 10.1111/j.1468-
5930.2008.00410.x. - Sinnott-Armstrong, W. (2007). Moral Psychology, Volume 1: The Evolution of Morality: Adaptation
and Innateness. The MIT Press. ISBN: 978-0-262-19561-4.