Tento príspevok sa venuje analýze koncepcie Ericha Fromma „mať alebo byť“ v kontexte súčasnej digitálnej doby, ktorá je okrem iného výrazne poznačená materializmom a environmentálnou krízou. Fromm vo svojej knihe „Mať alebo byť?“ (1967) rozlišuje dva základné spôsoby existencie: modus „mať“, založený na vlastníctve a konzumných hodnotách, a modus „byť“, ktorý zdôrazňuje autentické prežívanie, osobnostný rozvoj a tvorivosť. V dnešnej dobe sa Frommova dichotómia stáva mimoriadne aktuálnou, a to najmä v súvislosti s fenoménom sociálnych médií, kde sa identita často redukuje na komoditu a virtuálne vlastníctvo tak nahrádza skutočné prežívanie. Tento paradox demonštruje, ako materialistické hodnoty a honba za majetkom vedú k odcudzeniu a psychickému nepohodliu, aj napriek materiálnemu blahobytu, ktorý mnohé západné spoločnosti už dosiahli. Aktuálnosť Frommovej teórie sa dnes prejavuje v medziľudských vzťahoch, v osobnom aj pracovnom živote, poznačenom neustálym hľadaním zmyslu v hyperkonzumnej spoločnosti. Orientácia na „mať“ vedie k neustálej túžbe mať viac, no nikdy neprináša skutočné naplnenie. Naopak „byť“ znamená rozvíjať svoju jedinečnosť, slobodu a tvorivosť, a smerovať tak k hlbšiemu šťastiu a pocitu zmysluplnosti. Fromm ponúka kritický rámec, ktorý vyzýva k prehodnoteniu súčasných hodnôt, pričom naznačuje potrebu smerovania k väčšej autenticite ľudskej existencie, environmentálnej udržateľnosti a obnove duchovnej dimenzie života. Produktívna orientácia na svet, založená na tvorivej láske a rozumovej reflexii, predstavuje podľa Fromma prostriedok, ako prekonať odcudzenie a žiť v súlade so svojou ľudskou podstatou. Táto orientácia vedie jednotlivca k aktívnemu a zodpovednému zapojeniu sa do života, namiesto  pasívneho prispôsobovania sa odcudzenej spoločnosti a jej dehumanizujúcim mechanizmom. Príspevok prináša aktualizovanú interpretáciu Frommovho humanistického odkazu ako teoretického rámca pre riešenie dnešných spoločenských výziev, vrátane odcudzenia a environmentálnej udržateľnosti. V kontexte súčasnej digitálnej doby príspevok zdôrazňuje vplyv fenoménu sociálnych médií a digitalizácie na identitu a medziľudské vzťahy a analyzuje pritom výzvy, ktoré vyplývajú z materialistickej kultúry poznačenej konzumným spôsobom života.