Mgr. Martin Borovjak
Katedra filosofie a religionistiky, TF JČU
Cieľom príspevku je predstavenie Danteho implicitného odmietnutia „tragického videnia sveta“ v antickom zmysle, reprezentovaného klasickou gréckou tragédiou. Tá je v príspevku chápaná v duchu myslenia MacIntyrea, Nussbaumovej, Steinera, či D. D. Raphaela. Jej základnými znakmi sú 1) tragický hrdina pevne zakorenený v spoločnosti 2) konflikt medzi dvomi protichodnými záväzkami, s ktorým je tragický hrdina konfrontovaný a ktorého racionálne riešenie presahuje ľudské možnosti; 3) fatalizmus, ktorému tragický hrdina vzdoruje napríklad unáhleným sľubom voči božstvu; 4) možnosť božského zásahu, ktorý síce konflikt ukončuje, no nerieši; 5) nespravodlivosť, ktorá implikuje nezlučiteľnosť tragédie s judeo-kresťanskou vierou v spravodlivého Boha. Dante (a stredovek ako taký) význam tragédie zúžil: vnímal ju ako vyšší žáner (oproti komédii), písaný vyšším jazykom a končiaci nešťastne. Preto je jeho vyvrátenie tragédie vo vyššie uvedenom zmysle len implicitné. Tri pasáže v úvodných spevoch Raja obsahujú výrazný tragický moment, no každý z nich je následne vyriešený a konflikt mizne: 1) zbytočnosť unáhlených sľubov (archetypálne príklady Agamemnona a Jeftu) 2) vnímaná nespravodlivosť pri trochu horšom osude nevinných duší, ktoré neslnili sľub, no nie vlastnou vinou 3) výber z dvoch rovnocenných možností, kde Dante popisuje paralýzu v duchu paradoxu Buridanovho osla: Dante-pútnik nevie, ktorú z dvoch otázok skôr položiť a dilemu prekonáva pomocou postavy Beatrice symbolizujúcej božiu milosť. S antickou tragédiou túto situáciu spája limitovanosť racionálneho rozhodovania pri výbere z dvoch zdanlivo rovnakých možností. Taktiež tu dochádza k božskému zásahu, ale na rozdiel od tragédie je konflikt vyriešený (Beatrice mu vysvetlí, že jeho dve otázky v skutočnosti neboli rovnocenné).
Klíčová slova: Dante, tragédia, konflikt, Buridan
Reference:
- MACINTYRE, A. (1981) After Virtue. Notre Dame: University of Notre Dame Press.
- NUSSBAUM, M. (1986) The Fragility of Goodness. Cambridge: Cambridge University Press.
- RAPHAEL, D. D. (1960) The Paradox of Tragedy. New York: Routledge.
- SCHLESINGER, H. J. (2008) Promises, Oaths, and Vows: On the Psychology of Promising. New
York/London: The Analytic Press. - STEINER, G. (1961) The Death of Tragedy. New York: Oxford University Press.